Životné prostredie

Vplyv na životné prostredie

Pri návrhu zariadení zameraných na nakladanie s odpadom sa spravidla vychádza z konkrétnych potrieb na mieste inštalácie, teda jednotlivé zariadenia vo svete sa vyznačujú rôznymi pomermi medzi spáliteľnou a nespáliteľnou zložkou. Tým sa diapazón zariadení pohybuje od zariadení zameraných na čisto metalurgické aplikácie (podiel anorganickej zložky blízky k 100 %) cez zmiešané až po zariadenia s vysokým podielom spáliteľnej zložky kam sa zaraďujú aj zariadenia na splyňovanie komunálneho odpadu (podiel anorganickej zložky je asi 20 – 25 %).

Dvojstupňový proces spracovávania odpadu je charakteristický tým, že odpad zložený zo spáliteľnej a nespáliteľnej zložky je spracovaný tak, že spáliteľná zložka je splynená na energoplyn a nespáliteľná je prevedená na vitrifikát, čo je krokom jedna. Analýzy vitrifikátu (prvá patentovaná forma sa nazýva PlasmaRok®) ukázali, že vitrifikát je plne nevylúhovateľný s mechanickými vlastnosťami lepšími ako majú prírodné materiály typu bazalt a granit).

Po vyčistení sa energoplyn spaľuje v turbíne, čo je krokom dva. Predovšetkým v tejto oblasti nastal veľký krok dopredu zavedením kombinovanej výroby energie s využitím spaľovacej a parnej turbíny.

Hlavnou výhodou technológie splyňovania s plazmou spolu s kombinovanou výrobou elektrickej energie typu IGCC je, že v súčasnosti existuje na viac ako 200 miestach vo svete množstvo podobných zariadení na úrovni priemyselných aplikácií.

        Spracovanie odpadu plazmovou technológiou je  proces, ktorý umožňuje takmer úplné ukončenie využívania skládok.  Skládkovanie odpadu je na Slovensku najrozšírinejší a zároveň nejmenej vhodný spôsob nakladnie s odpadom. Technológia plazmového splyňovania je komplex technológii, ktorý je zložený zo zodpovedajúcich technológii, ktoré spĺňajú najnáročnejšie normy pre životné prostredie.

Samotná vykládka odpadu sa vykonáva do zberných hál, kde je vytvorený podtlak, ktorý zabezpečí, že neuniká žiaden zápach a predchádza sa poveternostným vplyvom na uložený odpad (najmä vietor, ktorý rozfúkava odpad do širokého okolia). Spoločnosti, ktoré vykonávajú zvoz odpadu, využívajú uzavreté zberné vozidlá, ktoré v zbernej hale - teda v uzavretom podtlakovom priestore - odpad vysypú do určeného priestoru. Steny haly sú dostatočne odhlučnené, to znamená, že činnosť vnútri haly nespôsobuje žiaden nežiadúci hluk vo svojom okolí. Je to čistý elektrický proces.  Odpad je následne automaticky zhomogenizovaný a čiastočne sa štandardne vytriedi - oddelí sa sklo, kovy a stavebný odpad (ak sa náhodou v komunále nachádza). Čiastočné triedenie odpadu je vykonávané z dôvodu energetickej náročnosti splyňovania. Ostatné súčasti odpadu nie je potrebné oddeľovať, ich ďalšie spracovanie nemá vplyv na energetickú náročnosť ani na životné prostredie. Následne sa odpad podrví na potrebné fragmenty a je dopravníkom dopravený do násypky plazmového splyňovača. Samotný splyňovač je uzavretý, bez výduchov, hluku a zápachu. Výstupom z plazmovej komory je už predvolený materiál a energia. Odpad skončil. 

Spracovanie takto získaného materiálu je vysokosofistikovaný proces, výsledkom ktorého sú v praxi používané napr. technické plyny, etanol, syntézny plyn, ktorého ďalším spracovaním sa získava elektrická energia. To sú už procesy všeobecne známe a neškodia životnému prostrediu. Proces plazmového splyňovania môže byť použitý v kombinácii s existujúcimi systémami recyklácie a po odstránení recyklátov sa zvyšok odpadu, ktorý sa nedá recyklovať, zhodnotí na elektrickú energiu prípadne na vyseparovanie technických plynov. Tuhé zložky odpadu sa po prechode plazmovým oblúkom vitrifikujú, t.j. vytvorí sa z neho "sklenná" truska s veľmi vysokou hustotou. Truska je inertná, je to vysokohodnotný stavebný materiál, ktorý je považovaný za produkt a ktorý už nie je odpadom.

Inými dostupnými technológiami nakladania s odpadmi sa spravidla len mení ich úžitkový tvar, ale nie ich zloženie (napr. ftaláty, plasty sa drvia na rôzne granuláty a tvoria sa z nich iné nerozložiteľné predmety napr. plastové lavičky). V plazmovej komore získame jednoduché chemické zlúčeniny obsahujúce pôvodné prvky – uhlík, kyslík vodík a iné atómy, z ktorých môžeme vytvárať vopred určené produkty, napr. sa získava syntézny plyn, etanol, vitrifikovaná struska a kovy. Za súčasnej energetickej situácii sa diverzifikovanie energetických zdrojov ukazuje ako extrémne dôležité. Využívanie takejto technológie má celospoločenský význam, keďže ako zdroj energie využíva odpad, niečo, čo je produkované ako nežiaduca, ale nevyhnutná súčasť ľudskej činnosti. Odpad je teda  niečo, do čoho bol vložený materiál a energia, ktorú spätne vieme získať práve technológiou plazmového splyňovania. Žiadna iná známa technológia nezískava energiu a pôvodné vstupné prvky z odpadu a tým je jedinečná. 

Ovzdušie - emisie:

        Technológia plazmového splyňovania komunálnych odpadov predstavuje z hľadiska vplyvov na ovzdušie jednu z hlavných výhod proti spaľovaniu odpadov v spaľovniach. Emisie u technológie plazmového splyňovania v spojení s kombinovanou výrobou elektriny a tepla nie sú ako u bežných spaľovní. To platí aj v prípade dioxínov. Zatiaľ čo v prípade bežných spaľovní komunálnych odpadov sú dioxíny čistené z výstupných spalín, proces plazmového splyňovania vo svojej podstate predchádza ich tvorbe. Vysoká prevádzková teplota v spojení s nízkou úrovňou kyslíka (nachádza sa iba kyslík nachádzajúci sa v odpade samotnom) nevznikajú dioxíny a furány a to aj vtedy keď zloženie odpadu by mohlo vytvoriť podmienky na ich vznik v inom type procesu.  

        Pri procese plazmového splyňovania odpadu nevznikajú klasické zvyšky ako zo spaľovania. Vedľajším produktom pri procese plazmového splyňovania odpadu je sklovitá troska, ktorá, ako sme opísali vyššie,  predstavuje inertný nevylúhovateľný materiál. Táto skutočnosť bola potvrdená radom testov, ktoré boli vykonané nezávislými laboratóriami. Výsledky ukazujú, že zložky trosky sú pod detekčnými hranicami analytických metód a troska je teda považovaná za nevylúhovateľnú. Celková vznikajúca troska je používaná v stavebníctve. Z celkového množstva zmesového komunálneho odpadu spáleného v klasickej spaľovni musí byť uložené na skládku 25 - 40 % vstupného materiálu. Aplikáciou technológie plazmového splyňovania je možno toto množstvo znížiť na iba 2 - 4 %.  Nikdy pritom nejde o nebezpečný odpad ale o už popísanú trusku.

        Nízky vplyv na životné prostredie znamená, že Zariadenie môže byť umiestnené nenápadne na okraji mesta, pričom spracovaním odpadu je možné dodávať energiu a teplo. Situovanie závodu v blízkosti populačných centier má ďalšie výhody, ako je zníženie uhlíkovej stopy odpadu skrátením vzdialenosti, na ktorú je prepravovaný. Navyše, umiestnenie zariadení v blízkosti užívateľov tepla, či už priemyselného alebo domáceho zlepšuje energetickú účinnosť.

SPV Dálovce Team